Naše rána bývajú hektické. Viem, aj vaše, ale úprimne, koľkí z vás ráno trhajú zuby? Asi takto... náš malý krpec, čoskoro 5-ročný, sa cíti veľký. Veď o rok už z nej bude prváčka. Všetky jej veľké kamarátky zo škôlky už pár dní derú prvácke lavice. A nielen to, majú v ústach diery. Rozumej, vypadli im zuby. Pri prvákoch to je celkom štandardný úkaz. Lenže keď si budete dva mesiace deň čo deň hýbať zubom sprava do ľava, je vysoko pravdepodobné, že i vám bude čoskoro chýbať zub. Tí neveriaci nech to pokojne vyskúšajú...
Našej krpatej sa to podarilo. Najskôr z toho bolo veľké hurá, veď išlo o prvý vypadnutý zub (hoci pod nátlakom). Deň pred začatím školského roka to už nevydržala a prinútila ma, aby som jej ten rozkývaný malý zúbok vytrhla. Nebol to prvý zub, ktorý som trhala nejakému dieťaťu a keď tak nad tým uvažujem, ešte pár zubov a začnem si písať do životopisu medzi skills –I know how to take out tooth without pain. Ha, veď to len tak hocikto nevie! Malá bola nadšená, pyšne ukazovala dieru vo svojich ústach pomaly i náhodným okoloidúcim, večer si zúbok uložila pod vankúš, aby si ho tam v noci našla zúbková víla a aby ako bolestné ráno zinkasovala peniaze. Nebolo to celkom také „smooth“,večer ten zub ešte stihla stratiť, nakoniec sme ho našli v kúdole prachu pod hosťovskou posteľou (kým prídu hostia, vždy povysávam) a ráno pre zmenu chýbala 2-eurovka, ktorú som o polnoci opatrne vkladala pod vankúš. Keďže ráno zvyčajne nemám čas hrať sa na detektíva Orieška a skúmať, ktoré dieťa klame a kde zmizli peniaze, vytiahla som z peňaženky náhradné euro s tým, že keď sa náhodou nájde, tak mi ho malá vráti.
2-eurovka sa našla a pár dní na to sa rozplynula vo víre kolotočového šialenstva, ktoré zachváti Luxembursko každé leto takmer na mesiac. Toto šialenstvo má svoje meno, Schueberfouer. Môžete ho milovať, alebo neznášať, každopádne vás nenechá ľahostajným. Aby ste si nemysleli, nie sú to len nejaké hody s retiazkovým kolotočom. Schueberfouer má svoju históriu, siahajúcu až k roku 1340, kedy Ján Luxemburský, český kráľ a luxemburské knieža v jednej osobe, deklaroval: "Elle [la foire] commencera chacun an la vigile de la fête de St.Bartholomé, et durera huit jours continuels tous entiers en cette matière." (niečo v zmysle, že zábava sa začne na oslavu Sv. Bartolomeja a bude trvať nepretržite 8 dní). A Luxemburčenia sa radi zabávajú, tak si túto peknú tradíciu ctia a rozšírili si ju na 20 dní, čím sa ostatným Luxemburčanom, najmä tým žijúcim v blízkosti miesta konania Schueberfouera, začína vopred prehratý boj o hľadanie parkovacieho miesta,či strávenie tichého večera.
Už v škole nás učili, že s novou kultúrou sa môžete vysporiadať tak, že buď sa jej prispôsobíte, asimilujete, alebo sa uzavriete a budete si trvať na svojom. My sme si povedali, že sa teda prispôsobíme lokálnemu šialenstvu a každý rok vezmeme deti stráviť jedno popoludnie na tomto slávnom mieste. Priznávam, trochu to bolí. Môj žalúdok, keď sa nechám nahovoriť na nejaký ten kolotoč, moje ušné bubienky, ba dokonca i moje oči, keď vidím ako sa výskajúci ľudia dobrovoľne nechajú vyviezť na 80 m vysoký stĺp vzletne nazývaný Skyfall a čakajú, kým ich to z tej výšky takmer hodí o zem. (Asi už zabudli, že nejaký ten rok dozadu sa tomuto podobný kolotoč potrápil s výpadkom elektriny a ľudia sa kochali panoramatickým výhľadom na mesto dve hodiny). A bolí to i moju peňaženku... nehovoriac o tom, že to potom bolí i deti, ktoré márne prosíkajú o ďalšie a ďalšie peniaze na ďalší kolotoč, sladkosť či plyšáka. Lenže ja i moja peňaženka máme svoje limity. Keď ich prekročia, musia si míňať peniaze z vlastných neveľkých úspor.
Pochopil to aj náš krpec a vzal veci do vlastných rúk. Dnes ráno, opäť pod nátlakom, som bola prinútená vytrhnúť jej ďalší zub. Ešte som si zlízla kritické poznámky môjho zákonitého, že si to decko so mnou robí čo chce, ale keď tak veľmi nariekala, že to s tým zubom už dlhšie nevydrží, tak som si v tom mojom pooperačnom stave povedala, že stačilo. Vzala som vreckovku, zub potiahla a bolo. Ako málo stačí k tomu, aby bolo dieťa šťastné... dnes v noci k nám opäť príde zúbková víla a malá si opäť zarobí. Lenže sa prerátala, nevie, že kolotoče sa dnes v Luxembursku krútia posledný deň. V noci sa s nimi rozlúči mesto veľkým ohňostrojom a zazvoní koniec a kolotočovej rozprávke bude na rok koniec!
PS: Tento týždeň v miestnych novinách písali, že bežný tínedžer žijúci v Luxembursku dostáva týždenne 50 EUR vreckové, k čomu sa približujú najviac rakúski tínedžeri s približne 30-timi eurami. http://www.wort.lu/en/lifestyle/ing-survey-luxembourg-teens-receive-50-euros-per-week-pocket-money-540db186b9b39887080616e1
O slovenských nepísali nič, ale nemeckí, španielskí a francúzski majú len okolo 10„korún“ na týždeň. Je mi jasné, kde to luxemburské vreckové za august skončilo. Koniec koncov, aj kolotočiari musia platiť lízing za tie svoje mercedesy.
No comments:
Post a Comment