Október je mesiacom úcty k starším. Keďže reálne tú úctu okolo seba veľmi
nepociťujem, rozhodla som sa vziať veci do vlastných rúk. Z odkladacieho
priečinku v aute som vyhodila všetky cédečka o Hlúpom Janovi, Ružovej Aničke,
Zahrajka i Spievanku a nahradila ich zaprášenými kúskami od Mekyho, Lucie,
Müllera či Doors. (S blížiacim sa novembrom ma chytá akási
prazvláštna československá
nostalgia.) Meky Žbirka, ja viem, a to mi ešte pred pár rokmi pripadal taký
strašne out... Asi starnem. Našťastie v Luxembursku. Tu to až tak nebolí. Podľa najnovších štatistických údajov sú ženy v Luxembursku
štvrté v poradí najdlhšie žijúcich žien členských krajín EÚ a luxemburskí muži to dokonca dotiahli
na prvé miesto. Ani sa im nečudujem,
keď vidím vozové
parky niektorých tunajších sedemdesiatnikov ani mne by sa nechcelo umrieť...
[Vo vlasoch mu sedí motýľ smrtihlav.
Do očú mu padá stále
viacej hviezd.
Zdá sa, rozumie už slovám na jazyku tráv.
Už len kúsok cesty zostáva mu prejsť.]
Pár dní dozadu som nasadala do auta pred obchodom so športovými potrebami,
keď priamo vedľa mňa
zastalo nádherné, nebovomodré maserati. Nie som veľmi na autíčka,
popravde som rada, že rozoznám štyri kruhy od trojcípej hviezdy, ale tento
štvorkolesový krásavec sa nedal prehliadnuť. V tom z obchodu predo mnou vyšiel muž ako z reklamy.
Dokonale učesaný, vysoké
lícne kosti, skvele padnúci oblek a sebaisto kráčal smerom ku mne. Ááá, to pre neho zaiste prišiel šofér,
prebehlo mi mysľou...
miestny Bradley Cooper si to však namieril k rodinnému kombi s nálepkou baby on board a z bledomodrého krásavca
sa vyštveral pán ďaleko
za ohraničením v
najlepších rokoch. Viem, mesiac úcty k
starším, ALE... príde mi to také surrealistické. Tomuto podobný
obraz je v Luxembursku pomerne častý.
Blízko nášho domu pred miestnym pohostinstvom víkend čo víkend parkovalo červené porsche, z ktorého si to jeho snáď i 80-ročný šofér neistým krokom namieril vždy priamo k baru
a potom sa ešte neistejším krokom vrátil späť za volant. Ani miestne dámy v rokoch nezaostávajú za
svojimi náprotivkami. Neraz som v zápche stála vedľa oceľového fešáka, ktorého mala pod kontrolou babička s čerstvo
vyfúkanými vlnami. Nezávidím, práve naopak, hoci neviem, či práve tí spomenutí si to za svoju celoživotnú prácu
zaslúžili, dopriala by som ten vietor vo vlasoch všetkým starým ľuďom.
[Cesta zakázanou plnou rýchlosťou
ty si líčiš tvár
vlasy prúdia von, vlasy prúdia von
každý sám.]
Tak často v živote
robíme veci nie tak, ako by sme chceli, ale ako by sme mali. Kupujeme
si úsporné autá, praktické gauče,
chodíme na dovolenky do bezpečných
destinácií, bicyklujeme s prilbami, píšeme emaily s rovnakými slušnými
formulkami a každý deň tak
viac a viac prestávame byť sami
sebou. Koľkokrát sme ako
deti túžili mať doma psa a
nechápali prečo sa do bytu nehodí. Túžili sme jazdiť na silných autách, plávať s delfínmi, bicyklovali sme dolu kopcom s nohami vo
vzduchu, bez prilieb a GPS, spoliehajúc sa len na vlastné inštinkty... umlčali sme dieťa v
nás, aby z nás mohli vyrásť
rešpektovaní dospelí. A preto dnes obdivujem babičky s načerveno
narúžovanými perami, ktoré si to šinú po route d´Arlon predpísanou päťdesiatkou v červenom
porsche a majú nás všetkých "na háku". Neviem, či sú šťastné, ale pôsobia tak. Tak slobodne.
[Začínam byť zvedavý
či sa šťastie unaví
či ma osloví, ako v prísloví
či len mávne - C'est la vie.]
Mnohí si povzdychnú, že v tom
Luxembursku sa im žije. Akoby šťastím bolo mať, vlastniť. Tí slovenskí
dedkovia a babičky
síce nejazdia na autách za niekoľko
desaťtisíc eur, ale
možno by im k šťastiu stačilo, keby sme si ich všimli, našli si na nich čas, objali ich, venovali im časť seba....
[Filmy, knihy, nové platne
prebrali sme všetko
Zostala len jedna téma
zvyšky našich predkov]
Lebo najťažšie nie je nemať to, čo majú
iní, najťažšie je byť sám a neviditeľný.
PS: Ak ste identifikovali, z ktorých pesničiek pocházajú texty v hranatých zátvorkách, s vysokou pravdepodobnosťou máte viac než 30 rokov, viete čo je LP, videli ste naživo mandelinku zemiakovú a aspoň raz v živote ste mali oblečené odporne hnedé vrúbkované pančuchy. :o)
No comments:
Post a Comment