Všetci vieme, čo robia Francúzi najradšej. Okrem pôžitkárskeho požívania pokrmov a milovania (nie sú toto krásne klišé?) najradšej zo všetkého štrajkujú. Neprejde snáď ani týždeň, aby sa u našich
západných susedov neštrajkovalo. Tento jav je taký častý, že už si ho tam takmer nikto nevšíma – to nie ako u našich slovenských západných susedov, kde sa o vajíčkach a červených kartách diskutuje až za morom... Francúzov to už asi naštvalo, tak si prišli zaštrajkovať na francúzsko-luxemburské pohraničie. Dôvodom sú 2 eurá. Presnejšie, rozdiel v cene balíka cigariet predávaného v Luxembursku a Francúzsku. Ako fajčiara by ma to tiež škrelo. Nechcelo by sa mi cestovať 50 km do susedného Luxemburska len preto, aby som ušetrila 2 eurá na balíku, ale aj tak... Keby som však dala dva balíky denne, možno by sa mi tá cesta aj vyplatila, hmm, to sa už dá nazvať šetrenie. Žeby som začala fajčiť? Keď je to tu také lacné...
Asi sto predajcov tabakových výrobkov štrajkovalo na pumpe a žiadalo o štandardizovanú cenu cigariet v celej EÚ. Po štrajku sa tri autobusy vypravené z Francúzska špeciálne kvôli tejto udalosti naplnili a odcestovali späť do domoviny – neviem prečo mám pocit, že i s plnými taškami lacných luxemburských cigariet.
Len minulý rok bolo 720 predajcov tabaku vo Francúzsku donútených zavrieť svoj obchod a očakáva sa, že čoskoro zavrie ďalších 1000 z celkového počtu 26 000 predajní tabaku. Veď to je taká krásna správa! Konečne budeme mať čistejší vzduch, ružovejšie pľúca, menej výdavkov na lekársku starostlivosť o ľudí, ktorí ochoreli v súvislosti s fajčením, ... zoznam výhod by mohol pokračovať. Ale im sa to nepáči. Fajčenie je vo Francúzsku kultúrnym dedičstvom.
Ešte mám v živej pamäti, ako sa búrili Íri, ked v ich krajine zaviedli zákaz fajčenia v krčmách. Podaktorí inovatívci neváhali a zhodili zo svojho podniku strechu, aby sa tak vyhli zákonu a neodplašili si zákazníkov. Že im pršalo na hlavu v tej eufórii nikomu neprekážalo. Až kým nezistili, že vlastne je to fajn, že sa vnútri nefajčí. Vonku vznikali nové skupiny, tí čo chceli fajčiť sa ku sebe krásne tlačili a tí druhí sa konečne odvážili vypnúť doma telku a odskočiť si večer do barov bez strachu, že budú týždeň vetrať kabáty... Netrvalo dlho a tento rok prišiel nefajčiarsky zákon aj do Luxemburska. Ani tu ho neprijali majitelia podnikov s nadšením, báli sa, ako im klesnú tržby, ako budú musieť vyhlásiť bankrot... Snáď sa im spí lepšie odkedy pred pár dňami zverejnilo TNS-ILReS prieskum, kde 76 percent respondentov tvrdí, že nezmenilo svoje zvyky navštevovať podniky len preto, že sa v nich už nesmie fajčiť a naopak, 17 percent opýtaných začalo kaviarne a bary navštevovať v oveľa väčšej miere. Najpozitívnejšie na tom je, že mnohí z fajčiarov sa tomuto svojmu hobby venuje menej intenzívne.
Fajčenia sa ľudstvo asi nikdy nezbaví dobrovoľne. Vždy budú na svete tí, ktorí na tú svoju cigaretku nedajú dopustiť. Možno, keď privrú oči, vidia, ako tú ich cigaru hnetie krásna Kubánka medzi svojimi čokoládovými stehnami (omyl, šúľajú ich pekne na stole, jedna vedľa druhej, choďte pozrieť do Havany :o) ), možno si predstavujú, že s cigaretou v našpúlených perách vyzerajú rovnako mužne a sexi ako tie modelky a herci v časopisoch, slastne vdychujú všetky tie látky, pred ktorými ich ministerstvá zdravotníctva varujú a vydychujú pre nich omamnú vôňu slobody, niečoho zakázaného, dospelého, pôžitkárskeho(hmmm, na prvý šľuk sa nezabúda... Cigaretka na dva ťahy, krátka silná ako život...). Možno fajčia len tak, z čistej radosti, či zo zvyku, z nervozity alebo z presvedčenia. Každý máme svoju "drogu". Niekto má rád víno, iný čokoládu, ďalší nedá dopustiť na sójový rezeň.
A i keď je to jav ojedinelý, niekedy môžeme fajčiarom za ich fajčenie byť vďační. Napr. ja som sa nestihla poďakovať našej už nebohej susede Mary, ktorá fajčila jednu za druhou a keď nečakane umrela, moje krpane to spojili práve s jej prehnanou láskou k cigaretám a teraz zakaždým, keď prechádzajú okolo fajčiara, tak si vehementne zapchávajú nos, hlasno ochkajú a krútia hlavami, že či tí dotyční nevedia, že sa na to umiera, ach, juj a iné fuj... keď to ešte podporia vášnivým zvolaním - Mamííi, ten je ale hlúpy, pozri, fajčííí!, tak len očkom fľochnem na tvár schovanú za dymom a pokúšam sa odhadnúť náznak porozumenia slovenčine... Snáď im tento anti-fajčiarsky spirit vydží aspoň do 18stky!
Dodatok:
Z práce ma vyrušil vchodový zvonček. Páni v pokročilom veku sa chceli porozprávať o Biblii. Slušne som sa im poďakovala a tak si povedali, že mi aspoň hodia do poštovej schránky zopár letáčikov. Miesto o Biblii sa v nich píše o tom, aké škodlivé je fajčiť! Podpísané a distribuované priamo Svedkami Jehovovými.
https://www.youtube.com/watch?v=PRxO7Ijaq1Q
No comments:
Post a Comment